Šport je súčasťou nášho života. Či si to niekto mieni otvorene pripustiť, alebo sa bude za každú cenu brániť, jednoducho musí priznať, že športu sa nevyhne. Je úplne jedno, či ide o svetový futbalový šampionát, bežný sobotný zápas anglickej futbalovej Premier League, duel európskej hokejovej súťaže či skorá bitka Bostonu Celtics proti Torontu Raptors v skorý nedeľný večer.

Pre niekoho znamená šport iba minimum dňa, niekto oň ani nezakopne, ale tie najsledovanejšie udalosti ho beztak zavalia a má o nich akú takú informáciu. Aj ten najväčší športový ignorant stopercentne vie, že Francúzsko vyhralo Majstrovstvá sveta 2018 vo futbale a Alexander Ovečkin sa po rokoch tých najtrpkejších sklamaní a vypadnutí v prvom a druhom kole konečne dočkal, všetok hnev a prácu skĺbil do jednej play-off jazdy a konečne priviedol Washington k Stanley Cupu ako kapitán.

V mojom prípade šport neznamená iba niečo. Akýsi abstraktný pojem, ktorý nemôžete uchopiť do ruky ako jablko, metlu, nádobu alebo čokoľvek iné a hmotné. Mňa šport opantal na začiatku nového milénia a drží ma doteraz. Ehm, aby sme to uviedli na pravú mieru, bude na mne prisatý ako najhladnejší kliešť až do konca života. A som za to rád.

Šport riešim 25 hodín denne, osem dní v týždni, 32 dní mesiaca a 367 dní v roku. Hádam ste všetko už teraz plne pochopili. Keď ráno vstanem (po nočných záťahoch pri NHL či NBA to býva neskôr než ráno) sa okamžite vrhnem na šport. Čítam desiatky článkov, pozerám stovky videí, zostrihov a ďalších záležitostí. Moje dni často vyzerajú napohľad rovnako a monotónne a iní by povedali, že to je nuda. Lenže nie je. Minimálne pre mňa určite nie.

Poďme však k veci. Verím, že týmto úvodným introm som vás neunudil a článok ešte stále čítate. Meno LeBron James netreba predstavovať nikomu. Poznám zopár ľudí, ktorí sa ma pri vyslovení tohto mena opýtali "Kto to je?" V poriadku, nevystúpil som na nich so zvýšeným hlasom, veď ani ja mnohých známych hercov či umelcov nepoznám, pretože toto odvetvie sledujem menej ako málo. Prešiel som k vysvetleniu a povedal som priamo: "LeBron James je najlepší basketbalista planéty."

Ošiaľ okolo LeBronovho príchodu do NBA som vôbec nevnímal. V čase, keď sme doma ani nemali internet a bol som odkázaný na teletext a športové správy slovenských televízií, mi nebolo umožnené ponoriť sa do života mladého muža, ktorý mal zmeniť basketbalový svet a poblázniť NBA od samotného vstupu. Navyše, viete ako to chodilo, väčšmi sme boli vonku, doma sme sotva jedli a spali. Ak pršalo, doslova sme trpeli medzi štyrmi stenami bytu či domu. V lige bol nejaký LeBron James? Nemal som ani potuchy, priority boli inde, zatiaľ čo LBJ predvádzal v NBA takéto kúsky.



NBA som registroval už skôr a aj najznámejšie ikony som poznal, zahral som si NBA Live 2004 za Lakers. Jednoducho sa mi páčilo duo Shaq – Kobe a niekedy v tom čase som im začal aj fandiť. Do pamäte sa mi vryl aj vynikajúci strelec Peja Stojakovič, lebo mi zakaždým napálil veľa trojok a nevedel som naňho nájsť žiadnu odpoveď, nech som sa snažil, ako som vedel.

LeBron James u mňa nebol až tak vnímaný, iba v posledných dvoch clevelandských rokoch (09-10) sa to zmenilo a vo videohre NBA 2k9 som si zvolil kariéru za Cleveland. Keď LBJ opustil Cavaliers a pripojil sa k Miami, začal som k nemu pociťovať typický hate. Nechcel som, aby čokoľvek vyhral, prial som si čo najviac prehier a nehovoriac o tom, že vo všetkých finále som fandil Dallasu, Oklahome a San Antoniu.

Rokmi však človek dospieva, stáva sa vyzretejším a názory by mali korešpondovať s jeho vekom. Pravdaže, nie vždy to platí, ale v mojom prípade nastala prvá možnosť. LeBrona som síce neobdivoval, nemiloval, ale môj nevyvinutý hate voči mužovi, ktorý je už teraz hrajúcou legendou, akosi ochladol a opadol. Nemal som potrebu zakaždým naňho nadávať, čakať na chybu, neúspešnú strelu, zlý zápas či čokoľvek, čo by mi dalo možnosť kopnúť si do neho. Takto to robia hateri.

Pravdupovediac, nikdy mi nezišlo na um, aké by asi bolo, keby raz došlo k udalosti, že James si na seba navlečie dres mojich Lakers. Za éry Kobeho Bryanta som nad takým nedumal, veď nebolo to nutné. A verte, že vtedy by som takúto myšlienku udusil ešte skôr akoby sa vôbec stihla prvýkrát nadýchnuť. Doteraz mi to všetko príde úplne smiešne. Ešteže som si včas uvedomil, aký veľký hráč LeBron je a že si ho treba užívať, kým hrá.

Pred rokom sa začali rojiť špekulácie, že by mohol toto leto zamieriť k Lakers, lenže sami viete, ak pozorne sledujete ligu, ako sa žlto-fialoví posledné free-agency obdobia nepochlapili. Predošlé vedenie nedokázalo vytvoriť pozitívnu atmosféru okolo klubu a žiadny z voľných hráčov elitného kalibru nechcel prísť. LaMarcus Aldridge bol znechutený, Kevin Durant o Lakers ani neuvažoval. Preto som vôbec neveril, že sa niekedy dočkám slastného pohľadu kráľa Jamesa, ako stojí s dresom Lakers po podpise kontraktu.

Officially signed with the @Lakers @KingJames pic.twitter.com/A5jHZxXEP4

— Klutch Sports Group (@KlutchSports) 10. júla 2018

Ako čas plynul a denne som sledoval siahodlhé debaty Colina Cowherda so známymi hosťami ako Jim Jackson, Chris Broussard, Kenyon Martin a ďalší...či First Take na ESPN alebo UNDISPUTED so Skipom Baylessom a Shannonom Sharpeom, ktorí niekedy pôsobia skôr ako klauni v ľudskej koži, som sa stále viac a viac zamýšľal. Moja hlava si zrejme vytvorila samostatný oddielik s názvom LeBron James a neprešlo dňa, kedy by som si pojmy LeBron a Lakers nedal dohromady. Stále som však neveril.

Rob Pelinka a Magic Johnson si vytvorili perfektnými krokmi ornú pôdu na LeBronov príchod a ako sami povedali, posledných šesť mesiacov obaja premýšľali, čo sa bude diať a keď príde na jedinečnú šancu rozprávať sa s LeBronom Jamesom, ako sa ho budú snažiť presvedčiť, aby sa stal neodmysliteľnou súčasťou purple and gold. Z čisto basketbalového hľadiska existovali rozmanitejšie alternatívy ako napríklad Philadelphia, Houston (i keď nemal priestor pod platovým stropom), Boston alebo nedajbože Golden State.

Chris Broussard neraz prízvukoval, že si nevie predstaviť situáciu, ako LeBron podpíše s Lakers bez toho, aby s ním nešla nejaká druhá hviezda. Jazýčkom na váhach mal byť Paul George, ale sami viete, ako to dopadlo. LeBron mal asi nemenne premyslené, kam sa v lete rozbehne. Sám Magic Johnson povedal, že Jamesa nebolo nutné nijak presviedčať a prikloniť jazýček váh na stranu Lakers, ich trojhodinový míting nebol o tom, čo sa bežne rieši pri stretnutiach manažmentu a voľného hráča.

Keď mi 2. 7. 2018 ráno vybehli notifikácie s popisom "LeBron chooses the Lakers", "LeBron James agrees to a 4-year contract with the Lakers" či "King James is a Laker on a 4y / 153 mil. deal", moje srdce išlo vyskočiť od šťastia. Deň predtým, keď George oznámil zotrvanie v Oklahome (veľa šťastia, PG), som nemal príjemné pocity. Leto sa začalo rovnako ako všetky v posledných rokoch. Až prešlo nasledujúcich 24 hodín...

Som neuveriteľne dojatý a vzrušený ohľadom nasledujúcej sezóny. Viete, nie je to tak dávno, keď v základnej päťke Lakers nastupovali Ryan Kelly, Robert Sacre a súpiska čítala mená hráčov typu MarShon Brooks, Ronnie Price. Žiadna neúcta voči týmto chlapcom, tvrdo pracovali, aby sa dostali vôbec do NBA, ale mať LeBrona Jamesa je iná káva. Pred rokmi mi kamarát tvrdil, že ak by LeBron išiel niekedy do Lakers, tak im prestane fandiť...haha, hlúposť a nezmysel, tým sa nedajte oklamať.

Možno zniem zvláštne, ale príchodu Jamesa stále akosi nemôžem uveriť. Pred dvomi rokmi by som sa vám vysmial schuti do tváre. Predošlý manažment by niečo takéto nedokázal zvládnuť, nemyslím si to. A aby bolo jasné, absolútne mi neprekáža, že LeBron so sebou žiadnu hviezdu nepriniesol. Georgea, Cousinsa či Leonarda.

Kým v minulých sezónach som nemal dôvody privstať si a dívať sa na zápas o 4:30 ráno, pretože bolo zväčša jasné, kto zvíťazí. Radšej som sa zababušil do periny a schuti odfukoval o dve – tri hodiny viac, lebo Lakers často nepatrili k mužstvu, ktoré bolo v ten večer považované za favorita na výhru. Teraz sa celý stav obrátil o 180 stupňov. Razom asi ani nebudem premýšľať, či vôbec zápas pozerať, lebo to bude úplná samozrejmosť. Podľa všetkého ani stovky či tisíce slov nedokážu dokonale opísať moje rajské pocity siedmeho neba. Variže to zakončím iba takto oficiálne – Vitaj v Los Angeles Lakers, LeBron James!

Welcome home @KingJames 🥊 pic.twitter.com/sq6NrloqXu

— Snoop Dogg (@SnoopDogg) 2. júla 2018